Náš výlet do Jedľových Kostolian začal tým, že sme sa 14.6.2023 stretli v Malom parku okolo 8:30.
Autobus prišiel o 9:05 a zaviezol nás až do Zlatých Moraviec, kde sme prestúpili na druhý autobus, ktorý nás zaviezol do Jedľových Kostolian. Bohužiaľ, nezaviezol nás až do Areálu zdravia, kde sme boli ubytovaní, takže sme museli prejsť asi 1,5km pešo, ale nám to nevadilo, aspoň sme mali lepší prehľad o tom, čo nás čaká zajtra.
Po príchode sme sa rozdelili do chatiek a vybalili sa. Keďže sme nemali obed, tak sme zjedli to, čo nám mamy nabalili.
Potom sme mali športový program: hrali sme volejbal, futbal na ihrisku. Večeru sme mali o 18:00 a mali sme fajnový rezeň s varenými zemiakmi.
Po večeri sme mohli byť ešte vonku až do 21:00. Po tej 21. hodine sme mohli byť už len na svojej chatke, takže sme sa osprchovali a umyli zuby, ale mohli sme byť ešte hore a rozprávať sa. My sme boli hore asi do polnoci a myslel som si, že sme boli hore až moc dlho, no to som ešte nevedel, že naši susedia v chatke číslo 11 boli hore do 3:00. Aspoň tak hovorili. Bol to pekný deň a veľmi som si ho užil, ale druhý deň bol ešte lepší.
Na druhý deň sme vstali okolo 7:30 a o 8:30 sme mali raňajky. Na raňajky sme mali mňamkové párky s kečupom alebo horčicou.
Po raňajkách sme mali chvíľku voľný čas a o 9:30 sme vyrazili na túru na Živánsku vežu. Trasa približne 4km tam a 4km naspäť. Cesta tam bola zaujímavá, zo začiatku to bolo celkom v pohode, ale potom sme vošli do lesa. Ani to by nebolo až také zlé,
ale bolo tam veľa blata a tí neopatrnejší zmerali aj jeho hĺbku teniskami. Keď sme sa už dostali von z blatovej časti, tak sme narazili na potôčik. Most cezeň bol zarastený žihľavou,
ale to nám nezabránilo prejsť cez neho. Po prekonaní tejto časti sme už neboli moc ďaleko od nášho cieľa.
Posledný krok na našej túre bol výstup strmšieho kopčeka po užšej cestičke. Po príchode k Živánskej veži sme si dali spoločné foto a pani učiteľka nám povedala, že sa k Živánskej vežoi viaže legenda o podzemnej chodbe až na hrad Hrušov.
Keď sme sa vracali, tak sme našťastie nešli cez ten blatový úsek, ale obišli sme ho a v obchode, ktorý bol po ceste naspäť sme dostali nanuky zadarmo. A aj sme si všeličo kúpili. Po príchode do areálu sme si išli na chvíľku oddýchnuť.
Obed sme mali o 13:00 a bolo dobručké kura s ryžou.
Po obede sme mali voľný športový program, väčšinu sme sa hrali na ihrisku, alebo sme oddychovali po túre. O 14:00 sme sa mohli ísť kúpať do bazéna, ale voda bola dosť studená, tak sme tam dlho nevydržali. Zase sme mali večeru o 18:00 a boli francúzske zemiačky.
Večer prebiehal podobne ako včera, takže o 21:00 na svojej chatke, okúpať sa a umyť si zuby, ale dnes sme išli spať skôr, lebo sme boli unavený z tej túry.
Na tretí deň sme zase vstali o 7:30 a na raňajky sme mali obložené chlebíčky. Po raňajkách sme mali chvíľku voľný čas.
Asi okolo 10:00 sme vyrazili na ďalšiu túru na rozhľadňu na Drieňovej. Cesta mala približne 1.7 km. Cesta bola celkom v pohode, zväčša do kopca, ale konečný úsek bol už dosť strmý. Výhľady z veže však stáli zato. Keď sme sa vrátili z túry, mali sme zase chvíľku oddych. Na obed sme mali zeleninovú polievočku a mäso na šťave s knedľou.
Po obede sme sa pobalili a mali sme oddychový čas. Tak sme si ešte zahrali volejbal. Asi hodinku pred tým, ako prišiel po nás autobus, sme zošli dolu do dedinky a zase sme sa zastavili v obchode si niečo kúpiť.
Autobus prišiel okolo 17:00 a čakala nás už iba pokojná cesta domov. Vrátili sme sa unavení, ale spokojní.
Tento výlet som si veľmi užil a veľa som sa nasmial. Som rád, že môžeme chodiť na takéto výlety. Celkové hodnotenie10 bodov z 10. 😊
Matej Vereš