Starostlivosť o žiakov so ŠVVP

• • • Špeciálny pedagóg
    • Školský psychlóg
    • Kontaktné údaje inštitúcií

• • • • Špeciálny pedagóg

      •  

        Školský špeciálny pedagóg

        Mgr. Eva Horáčková       Kontakt: spec.pedagog@zskomsered.sk, 0316270154

        Mgr. Marcela Báťová       Kontakt: spec.pedagog2@zskomsered.sk,  0316270143

        Konzultačné hodiny pre rodičov:

        Pondelok  14:00 h. – 15:00 h.

        Piatok  14:00 h. – 15:00 h.

         

        Konzultačné hodiny pre učiteľov:

        Utorok 13:30 h. – 15:00 h.

        Štvrtok 13:30 h. – 15:00 h.

         

        Konzultácie mimo konzultačných hodín je možné realizovať po dohovore so špeciálnym pedagógom.

         

        Činnosť špeciálneho pedagóga v základnej škole je zameraná na:

        Práca s deťmi

        • zabezpečovanie špeciálno-pedagogickej  podpory individuálne začleneným žiakom

        • individuálne a skupinové špeciálno-pedagogické reedukačné cvičenia zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu poruchy, alebo postihnutia na vzdelávanie a rozvoj individuálne začleneného žiaka vo výchovnom a vzdelávacom  procese

        • diagnostické sledovania detí s problémami v učení a v správaní priamo na vyučovacích hodinách

        • orientačné špeciálno-pedagogické vyšetrenia detí s poruchami učenia po návrhu triedneho učiteľa a rodičov

        Spolupráca s pedagógmi

        • spolupráca s vyučujúcimi pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov  pre individuálne začlenených žiakov

        • priebežné konzultácie s učiteľmi o zvolených formách a metódach práce s individuálne začlenenými žiakmi vo vyučovacom procese

        • spolupráca s výchovným poradcom pri zjednocovaní výchovných vplyvov na individuálne začlenených  žiakov

        • spolupráca a poskytovanie odborných usmernení asistentkám učiteľa

        • zabezpečovanie odborných prednášok a odbornej literatúry

         

        Spolupráca s rodičmi

        • individuálne konzultácie, rady a informácie rodičom žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

        • spolupráca s rodičmi detí s vývinovými poruchami učenia pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu

         

        Spolupráca so špecializovanými zariadeniami

        Školský špeciálny pedagóg spolupracuje so všetkými  poradenskými inštitúciami v ktorých bola uskutočnená psychologická a špeciálno-pedagogická diagnostika žiakov:

        CPPPaP v Galante, CŠPP pri ŠZŠ v Galante, CPPPaP v Trnave, CŠPP v Trnave, SCŠPP v Seredi, CPPPaP Šaľa, CPPPaP Nitra.

        Cieľom činnosti špeciálneho pedagóga je optimalizovať vzdelávací a osobnostný vývin detí s poruchami učenia, t.j. prispieť k úpravám či zlepšeniu ich výkonov, respektíve zabrániť ich ďalšiemu zhoršovaniu a predchádzať poruchám správania alebo zmierniť ich prejavy rozvíjaním vnútorných predpokladov na učenie, ovplyvňovaním podmienok na učenie, spoluprácou s vyučujúcimi a rodičmi. Školský špeciálny pedagóg pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej a poradensko - konzultačnej.

        Školský špeciálny pedagóg má vytvorené podmienky na prácu s týmito žiakmi v priestoroch školy - malú učebňu, množstvo zaujímavých pomôcok na rozvoj špecifických funkcií, percepcie, percepčno - motorickej koordinácie, pamäti, myslenia, koncentrácie pozornosti atď. Práca špeciálneho pedagóga je zameraná hlavne na žiakov 1. - 4. ročníka, ale aj žiakov druhého stupňa.

        
        Najčastejšie poruchy učenia:

        DYSLEXIA – porucha čítania
        DYSGRAFIA – porucha písania
        DYSORTOGRAFIA – porucha pravopisu
        DYSKALKÚLIA – porucha matematických schopností

         

        Dyslexia

        – je porucha prejavujúca sa v čítaní. Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia.
        Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.

        Prejavy:

        • zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ...,
        • zámena písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...,
        • zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l,
        • zámena poradia písmen v čítaných slovách,
        • vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova,
        • ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,
        • nerozlišovanie kvality písmen, slabík (zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík).

         

        Dysgrafia

        – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania.
        Porucha postihuje grafickú /formálnu stránku / písomného prejavu, nie obsahovú.

        Prejavy:

        • nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen,
        • dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť,
        • nesprávny sklon písma,
        • zrkadlové tvary písmen,
        • zámeny písmen, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, búd, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l.

         

        Dysortografia

        – je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.

         

        Prejavy:

        • ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,
        • písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom,
        • problematika krátkych a dlhých samohlások,
        • nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen,
        • nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách.

        Dyskalkúlia

        – je porucha matematických schopností.
        Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

        Prejavy:

        • dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi,
        • dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.,
        • nevie určiť rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla,
        • nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle,
        • má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly),
        • dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie...,
        • geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní a ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.

         

        Najčastejšie poruchy správania:

        ADD – porucha pozornosti,
        ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou
        HYPOAKTIVITA – celková spomalenosť

         

        ADHD

        – je porucha pozornosti s hyperaktivitou.
        Zvládnuť energiu dieťaťa s touto poruchou nie je jednoduché, vyžaduje si to množstvo trpezlivosti nielen v kruhu rodiny dieťaťa, ale aj v školskom prostredí.

        Prejavy:

        • dieťa s ADHD je veľmi živé, neposedné,,
        • často sa samo vystavuje riziku a nevydrží pri jednej činnosti viac ako pár minút,
        • má výrazné problémy pri udržaní koncentrácie, je nesústredené,
        • dieťa je ťažko ovládateľné.

        ADD

        - je porucha pozornosti.
        V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale s tým rozdielom, že sa u neho neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť. Sú to deti, ktoré potrebujú rovnako ako deti s ADHD veľmi citlivý prístup, podporu, motiváciu a v niektorých prípadoch a situáciách možno i konkrétny návod na to, ako sa majú správať.

         

         

         

         

        Prejavy:

        • je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné,
        • mnohokrát ide o plachého samotára,
        • taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti.

         

        Hypoaktivita

        – je celková spomalenosť dieťaťa

        Prejavy:

        • dieťa je pomalé, ťažkopádne, neobratné,
        • je to skôr plachý samotár,
        • je mnohokrát bez záujmu.

         

        Hyperaktívny žiak

         

        • Dieťa by malo sedieť v lavici samé, prípadne vedľa veľmi kľudného spolužiaka.

        • Dbať na to, aby malo poriadok na lavici i v jej okolí, prípadne mu s usporiadaním vecí pomôcť.

        • Nič navyše nemá odpútavať pozornosť žiaka od práce.

        • Zopakovať pokyn k práci jednoduchou, jasnou formuláciou priamo žiakovi – podľa možnosti z očí do očí.

        • Priebežne a častejšie ako u iných žiakov sa zaujímať o plnenie daného pokynu.

        • Podľa potreby i častejšie usmerniť pozornosť na riešenie zadanej práce.

        • Cieľom je naučiť dieťa zadanú úlohu dokončiť.

        • Posilniť uvedené správanie povzbudením, pochvalou.

        • Neupozorňovať nadmerne.

        • Neprejavovať často nespokojnosť.

        • Tolerovať pohybový nepokoj v lavici - do istej miery napomáha dieťaťu sústrediť sa na prácu (i keď to znie paradoxne).

        • Umožniť viac pohybovej aktivity – napr. vynes toto do koša, rozdaj v tomto rade papiere, pozbieraj zošity a podobne.

        • Pohyb pre žiaka znamená uvoľnenie, oddych.

        • Dať žiakovi najavo, že aj on dostane priestor na vyjadrenie svojho názoru, rozpovedanie zážitku.

        • Pochváliť za aktívny záujem o niečo.

        • Učiť žiaka postupne vyčkať- odsúvať potrebu okamžite splniť prianie.

        • Postupovať po menších krokoch.

        • Viac povzbudzovať – vieš to, začni, pokračuj, robíš to celkom dobre, ide ti to pekne, len pokračuj smelo ďalej.

        • Návrat k práci možno docieliť aj neverbálne – dotykom na plece dieťaťa alebo pohladením po chrbte či hlave, niekedy sú tieto výzvy výraznejšie ako výzvy slovné.

        • Učiť žiaka vnímať rozdiel medzi prácou a oddychom- ak toto dokončíš, budeš mať chvíľu oddych.

        • Umožňovať „mini-prestávky“ aj počas vyučovacej hodiny.

        • A teraz zas pokračuj – - sústreď sa.

        • Žiak by si mal navyknúť na určité pokyny – používať teda tie isté slová.

        • Častejšie striedať aktivity – písomná, ústna, pohybová.

        • Skúšať na známky nanajvýš počas prvých troch vyučovacích hodín.

        • Zariadiť situáciu tak, aby dieťa odpovedalo tak sústredene a tak ako najlepšie vie.

        • Pri písomných prácach stáť pri jeho lavici alebo aspoň v dohľade žiaka – tým napomáhať v sústredení a snahe.

        • Zhovievavo hodnotiť úpravu písomných prác a písmo i celkovú telesnú obratnosť.

        • Striktne pristupovať v situáciách , kedy ruší prácu vo svojom okolí.

        • Dať jasný a jednoznačný pokyn – nie hodnotiaci – povedať, čo môže robiť. Napr. poď ku mne, pozri na mňa, nehádž, počítaj, sústreď sa, píš a pod.

        • Nie: nevyrušuj, prestaň, prečo nepíšeš? – takéto pokyny nie sú pre žiaka dosť konkrétne a priamo meniace jeho správanie.

        • V obdobiach výrazne zhoršenej výkonnosti a nepokoja sa dohodnúť s rodičmi žiaka, že si dáme tzv. „oddychový týždeň“ – treba zmierniť tlak a množstvo povinností na žiaka, poskytnúť touto formou oddych.

        • Zhoršenie správania, nekľud i slabá výkonnosť signalizujú vždy preťaženosť dieťaťa.

        • Malo by pritom ísť o dohodu medzi dospelými, dieťa o nej vedieť nemá.

        • Sú to obdobia pred polrokom, jarné mesiace, skrátka keď výukový proces beží nepretržite 2-3 mesiace.

        • Úzko spolupracovať s rodičmi žiaka, prípadne aj so psychológom. Najmä v otázkach dohody a zhody na požiadavkách na žiaka a možných očakávaniach.