Starostlivosť o žiakov so ŠVVP

 

Školský špeciálny pedagóg

Mgr. Eva Horáčková       Kontakt: spec.pedagog@zskomsered.sk, 0316270154

Mgr. Marcela Báťová       Kontakt: spec.pedagog2@zskomsered.sk,  0316270143

Konzultačné hodiny pre rodičov:

Pondelok  14:00 h. – 15:00 h.

Piatok  14:00 h. – 15:00 h.

 

Konzultačné hodiny pre učiteľov:

Utorok 13:30 h. – 15:00 h.

Štvrtok 13:30 h. – 15:00 h.

 

Konzultácie mimo konzultačných hodín je možné realizovať po dohovore so špeciálnym pedagógom.

 

Činnosť špeciálneho pedagóga v základnej škole je zameraná na:

Práca s deťmi

• zabezpečovanie špeciálno-pedagogickej  podpory individuálne začleneným žiakom

• individuálne a skupinové špeciálno-pedagogické reedukačné cvičenia zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu poruchy, alebo postihnutia na vzdelávanie a rozvoj individuálne začleneného žiaka vo výchovnom a vzdelávacom  procese

• diagnostické sledovania detí s problémami v učení a v správaní priamo na vyučovacích hodinách

• orientačné špeciálno-pedagogické vyšetrenia detí s poruchami učenia po návrhu triedneho učiteľa a rodičov

Spolupráca s pedagógmi

• spolupráca s vyučujúcimi pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov  pre individuálne začlenených žiakov

• priebežné konzultácie s učiteľmi o zvolených formách a metódach práce s individuálne začlenenými žiakmi vo vyučovacom procese

• spolupráca s výchovným poradcom pri zjednocovaní výchovných vplyvov na individuálne začlenených  žiakov

• spolupráca a poskytovanie odborných usmernení asistentkám učiteľa

• zabezpečovanie odborných prednášok a odbornej literatúry

 

Spolupráca s rodičmi

• individuálne konzultácie, rady a informácie rodičom žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

• spolupráca s rodičmi detí s vývinovými poruchami učenia pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu

 

Spolupráca so špecializovanými zariadeniami

Školský špeciálny pedagóg spolupracuje so všetkými  poradenskými inštitúciami v ktorých bola uskutočnená psychologická a špeciálno-pedagogická diagnostika žiakov:

CPPPaP v Galante, CŠPP pri ŠZŠ v Galante, CPPPaP v Trnave, CŠPP v Trnave, SCŠPP v Seredi, CPPPaP Šaľa, CPPPaP Nitra.

Cieľom činnosti špeciálneho pedagóga je optimalizovať vzdelávací a osobnostný vývin detí s poruchami učenia, t.j. prispieť k úpravám či zlepšeniu ich výkonov, respektíve zabrániť ich ďalšiemu zhoršovaniu a predchádzať poruchám správania alebo zmierniť ich prejavy rozvíjaním vnútorných predpokladov na učenie, ovplyvňovaním podmienok na učenie, spoluprácou s vyučujúcimi a rodičmi. Školský špeciálny pedagóg pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej a poradensko - konzultačnej.

Školský špeciálny pedagóg má vytvorené podmienky na prácu s týmito žiakmi v priestoroch školy - malú učebňu, množstvo zaujímavých pomôcok na rozvoj špecifických funkcií, percepcie, percepčno - motorickej koordinácie, pamäti, myslenia, koncentrácie pozornosti atď. Práca špeciálneho pedagóga je zameraná hlavne na žiakov 1. - 4. ročníka, ale aj žiakov druhého stupňa.

Najčastejšie poruchy učenia:

DYSLEXIA – porucha čítania
DYSGRAFIA – porucha písania
DYSORTOGRAFIA – porucha pravopisu
DYSKALKÚLIA – porucha matematických schopností

 

Dyslexia

– je porucha prejavujúca sa v čítaní. Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia.
Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.

Prejavy:

• zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ...,
• zámena písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...,
• zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l,
• zámena poradia písmen v čítaných slovách,
• vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova,
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,
• nerozlišovanie kvality písmen, slabík (zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík).

 

Dysgrafia

– je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania.
Porucha postihuje grafickú /formálnu stránku / písomného prejavu, nie obsahovú.

Prejavy:

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen,
• dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť,
• nesprávny sklon písma,
• zrkadlové tvary písmen,
• zámeny písmen, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, búd, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l.

 

Dysortografia

– je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.

 

Prejavy:

• ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom,
• problematika krátkych a dlhých samohlások,
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen,
• nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách.

Dyskalkúlia

– je porucha matematických schopností.
Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy:

• dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi,
• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.,
• nevie určiť rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla,
• nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle,
• má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly),
• dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie...,
• geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní a ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.

 

Najčastejšie poruchy správania:

ADD – porucha pozornosti,
ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou
HYPOAKTIVITA – celková spomalenosť

 

ADHD

– je porucha pozornosti s hyperaktivitou.
Zvládnuť energiu dieťaťa s touto poruchou nie je jednoduché, vyžaduje si to množstvo trpezlivosti nielen v kruhu rodiny dieťaťa, ale aj v školskom prostredí.

Prejavy:

• dieťa s ADHD je veľmi živé, neposedné,,
• často sa samo vystavuje riziku a nevydrží pri jednej činnosti viac ako pár minút,
• má výrazné problémy pri udržaní koncentrácie, je nesústredené,
• dieťa je ťažko ovládateľné.

ADD

- je porucha pozornosti.
V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale s tým rozdielom, že sa u neho neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť. Sú to deti, ktoré potrebujú rovnako ako deti s ADHD veľmi citlivý prístup, podporu, motiváciu a v niektorých prípadoch a situáciách možno i konkrétny návod na to, ako sa majú správať.

 

 

 

 

Prejavy:

• je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné,
• mnohokrát ide o plachého samotára,
• taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti.

 

Hypoaktivita

– je celková spomalenosť dieťaťa

Prejavy:

• dieťa je pomalé, ťažkopádne, neobratné,
• je to skôr plachý samotár,
• je mnohokrát bez záujmu.

 

Hyperaktívny žiak

 

• Dieťa by malo sedieť v lavici samé, prípadne vedľa veľmi kľudného spolužiaka.

• Dbať na to, aby malo poriadok na lavici i v jej okolí, prípadne mu s usporiadaním vecí pomôcť.

• Nič navyše nemá odpútavať pozornosť žiaka od práce.

• Zopakovať pokyn k práci jednoduchou, jasnou formuláciou priamo žiakovi – podľa možnosti z očí do očí.

• Priebežne a častejšie ako u iných žiakov sa zaujímať o plnenie daného pokynu.

• Podľa potreby i častejšie usmerniť pozornosť na riešenie zadanej práce.

• Cieľom je naučiť dieťa zadanú úlohu dokončiť.

• Posilniť uvedené správanie povzbudením, pochvalou.

• Neupozorňovať nadmerne.

• Neprejavovať často nespokojnosť.

• Tolerovať pohybový nepokoj v lavici - do istej miery napomáha dieťaťu sústrediť sa na prácu (i keď to znie paradoxne).

• Umožniť viac pohybovej aktivity – napr. vynes toto do koša, rozdaj v tomto rade papiere, pozbieraj zošity a podobne.

• Pohyb pre žiaka znamená uvoľnenie, oddych.

• Dať žiakovi najavo, že aj on dostane priestor na vyjadrenie svojho názoru, rozpovedanie zážitku.

• Pochváliť za aktívny záujem o niečo.

• Učiť žiaka postupne vyčkať- odsúvať potrebu okamžite splniť prianie.

• Postupovať po menších krokoch.

• Viac povzbudzovať – vieš to, začni, pokračuj, robíš to celkom dobre, ide ti to pekne, len pokračuj smelo ďalej.

• Návrat k práci možno docieliť aj neverbálne – dotykom na plece dieťaťa alebo pohladením po chrbte či hlave, niekedy sú tieto výzvy výraznejšie ako výzvy slovné.

• Učiť žiaka vnímať rozdiel medzi prácou a oddychom- ak toto dokončíš, budeš mať chvíľu oddych.

• Umožňovať „mini-prestávky“ aj počas vyučovacej hodiny.

• A teraz zas pokračuj – - sústreď sa.

• Žiak by si mal navyknúť na určité pokyny – používať teda tie isté slová.

• Častejšie striedať aktivity – písomná, ústna, pohybová.

• Skúšať na známky nanajvýš počas prvých troch vyučovacích hodín.

• Zariadiť situáciu tak, aby dieťa odpovedalo tak sústredene a tak ako najlepšie vie.

• Pri písomných prácach stáť pri jeho lavici alebo aspoň v dohľade žiaka – tým napomáhať v sústredení a snahe.

• Zhovievavo hodnotiť úpravu písomných prác a písmo i celkovú telesnú obratnosť.

• Striktne pristupovať v situáciách , kedy ruší prácu vo svojom okolí.

• Dať jasný a jednoznačný pokyn – nie hodnotiaci – povedať, čo môže robiť. Napr. poď ku mne, pozri na mňa, nehádž, počítaj, sústreď sa, píš a pod.

• Nie: nevyrušuj, prestaň, prečo nepíšeš? – takéto pokyny nie sú pre žiaka dosť konkrétne a priamo meniace jeho správanie.

• V obdobiach výrazne zhoršenej výkonnosti a nepokoja sa dohodnúť s rodičmi žiaka, že si dáme tzv. „oddychový týždeň“ – treba zmierniť tlak a množstvo povinností na žiaka, poskytnúť touto formou oddych.

• Zhoršenie správania, nekľud i slabá výkonnosť signalizujú vždy preťaženosť dieťaťa.

• Malo by pritom ísť o dohodu medzi dospelými, dieťa o nej vedieť nemá.

• Sú to obdobia pred polrokom, jarné mesiace, skrátka keď výukový proces beží nepretržite 2-3 mesiace.

• Úzko spolupracovať s rodičmi žiaka, prípadne aj so psychológom. Najmä v otázkach dohody a zhody na požiadavkách na žiaka a možných očakávaniach.