Od štvrtka do soboty, v dňoch 22. až 24. júna 2017, sa žiaci 9.A spolu s dvoma kamarátmi s 9.C zúčastnili záverečného školského výletu na Oravu. Vo štvrtok sme sa zišli o 7:40 hod. na vlakovej stanici. Všetci prišli v dobrej nálade s veľkými úsmevmi na ústach a ešte väčšími kuframi v rukách! Však sme išli na trojdňový výlet, preto sme nemohli nič podceniť. O 7:52 hod. sme sa vydali vlakom zo Serede do Trnavy. Tam k nám pristúpila pani učiteľka D. Zvolenská a spolu s pánom učiteľom Š. Haringom sme zamierili smer Tvrdošín. Rýchlik z Trnavy do Kraľovian uháňal pomaly, po ceste sme museli strpieť diskomfort v podobe plného vlaku s ďalšími dvomi triedami, ktoré sa v rovnakom čase vybrali na výlety. O 11:17 hod. sme prišli do Kraľovian, kde sme prestúpili na lokálku smerom do Oravského Podzámku. Spolu s nami sa v nej tiesnilo veľa ďalších žiakov, ale všetko sme k spokojnosti pedagógov zvládli. V Oravskom Podzámku sme vystúpili o 12:20 hod. na vlakovej stanici, kde sme si nechali batožinu. Vybrali sme sa na Oravský hrad, kde nás už o 13:00 vítala sprievodkyňa, ktorá nám porozprávala o histórii i súčasnosti tohto najnavštevovanejšieho hradu na Slovensku. Po takmer dvojhodinovej úžasnej prehliadke hradu a nádvoria sme sa na malú chvíľu rozpŕchli po tomto mestečku, kde sme si zakúpili niečo na občerstvenie. O 15:46 hod. sme nastúpili na vlak z Oravského Podzámku do Tvrdošína. O pol piatej sme na vlakovej stanici v Tvrdošíne prestúpili do prenajatého minibusu, ktorý nás odviezol do neďalekej chatovej oblasti Danica, nachádzajúcej sa v obci Ústie nad Priehradou v tesnej blízkosti priehradného múru Oravskej priehrady. Od 17:00 hod. sme sa ubytovali na izbách. Následne sme sa navečerali a zbytok času do večierky sme strávili hraním spoločenských hier a rozprávaním zážitkov o všetkom možnom.
Netrvalo dlho a razom sme sa prebudili do upršaného piatku. Počas noci zo štvrtka na piatok šarapatila v regióne Oravy veľká búrka, ktorá sa utíšila až pred deviatou hodinou rannou. To sme boli už naraňajkovaní a nachystaní na prechádzku do Západných Tatier. Autobus nás o 10:00 odviezol cez Tvrdošín a Zuberec až do strediska Roháče – Spálená. Vystúpili sme na parkovisku neďaleko Múzea oravskej dediny. Hlavný hrebeň západných Tatier bol zahalený do hmly, ale ani to nás neodradilo od cesty lanovkou na hornú stanicu do výšky 1500 m n.m. Tam sme vystúpili a pri teplote 16 °C sme sa peši vydali na Predný Salatín. Až na vrchol Predného Salatínu dorazili po hodine stúpania žiaci Danka Beňová, Magda Grznáriková, Katka Labajová, Viktória Machová, Biba Poláková, Eliška Skubeňová, Paulína Žemlová, Alex Janega, Adam Králik, Alex Práznovský, Matej Rajninec, Enrico Šereg, Andrej Švehla a Laris Terneny. Vo veľkom vetre a pri pocitovej teplote okolo 10 °C sme si spravili krásne zábery smerom na Kysuce, Poľsko a Vysoké Tatry. Pôvodný plán, výstup na Brestovú, sme museli zmeniť, nakoľko tento kopček bol už v oblakoch a nebolo ho vôbec vidno, hoci bol od nás vzdialený len čosi viac ako pol hodiny. Vrátili sme sa peši k hornej stanici lanovky a využili sme obojsmerný lístok cestou na parkovisko. Tam sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna časť žiakov, ktorej už škvŕkalo v žalúdku, sa vydala s pani učiteľkou Zvolenskou k penziónu Šindľovec. Druhá časť žiakov, v počte 9 kusov, spolu s pánom učiteľom Haringom ufujazdila opačným smerom k Roháčskemu vodopádu. Po nočnej výdatnej búrke sme prišli ku krásnemu monštru, ktorý chŕlil vodu na všetky strany. Najviac sa prekonali žiačky Eliška Skubeňová, Magda Grznáriková, Danka Beňová, Paulína Žemlová a žiaci Matej Rajninec, Alex Práznovský a Enrico Šereg, ktorí nielenže vyšli na vrchol Predného Salatína, ale zvládli aj „prechádzku“ k Roháčskemu vodopádu. Spolu s Barborou Šujdákovou a Markusom Nappelom si skupinka zapózovala pri krásnom divadle, ktoré vodopád pod Roháčskymi plesami stváral. Cestou naspäť sme si zanôtili zopár chytľavých tónov od skupiny Tublatanka a razom sme boli na parkovisku, kde sme pristúpili do autobusu k druhej skupine. Cestou do nášho prechodného domova sme sa zastavili v Tvrdošíne v supermarkete dokúpiť zásoby na večernú opekačku a sobotňajšiu cestu na západ Slovenska. Piatkový večer ubiehal velice rýchlo, ani sme nezistili ako nám cez prsty prešiel čas strávený na večere, spoločenských hrách i opekačke. Ani sme sa nenazdali a museli sme ísť do postele.
V sobotu sa niektorým žiakom nechcelo veľmi stávať a tak si ráno museli dať studenú sprchu. Po raňajkách sme vyrazili na Oravskú priehradu. Na lodi sme doplávali na Slanický ostrov umenia, kde sme si pozreli ako vyzerala Orava v minulosti bez priehrady a čo všetko muselo ustúpiť tejto dôležitej stavbe, ktorá chráni sever Slovenska pred záplavami. Na ceste naspäť sme sa prešli po priehradnom múre a rezkým krokom sme dorazili na Danicu. Zbalili sme sa, naobedovali a vydali sa na cestu domov. Autobus nás odviezol na vlakovú stanicu do Tvrdošína. Odtiaľ sme sa lokálnym spojom dostali do Kraľovian, kde sme 20 minút počkali na meškajúci rýchlik, ktorý nás zaviezol vo veľkom teple a bez klimatizácie do Trnavy. Na trnavskej stanici sme sa rozlúčili s pani učiteľkou Zvolenskou, občerstvili sme sa a nastúpili na spoj do Serede. O trištvrte na sedem sme sa na vlakovej stanici v Seredi zvítali s rodičmi a rozpŕchli plní zážitkov domov. Prežili sme nádherné tri dni, ktoré sa nám vryli do pamäti na dlhý čas!
