Žiadne učebnice, žiadne nudné letopočty. V utorok 20. októbra 2026 sa presne 45 šiestakov našej školy vybralo na neobyčajnú výpravu. Cieľ? Archeoskanzen v Cíferi. Téma? „Putovanie v čase“. A výsledok? Ruky od hliny, plné brušká vlastnoručne upečených placiek a zážitky, na ktoré len tak nezabudneme.
Sprievodca z najvyšších miest
Hneď po príchode do malebného areálu archeoskanzenu v Cíferi-Páci nás čakalo veľké prekvapenie. Úlohy nášho sprievodcu sa totiž ujal samotný pán starosta Cífera. S obrovským zanietením nám porozprával o bohatej histórii tohto miesta, ktoré kedysi dýchalo atmosférou rímsko-germánskeho osídlenia.
Prehliadka vôbec nepripomínala klasický výklad v múzeu – pán starosta nám ukázal, ako ľudia pred stáročiami stavali svoje obydlia, hospodárili a chránili sa pred nepriazňou počasia. Vďaka jeho pútavým príbehom sme si zrazu dokázali predstaviť, že na rovnakých lúkach pred takmer dvoma tisícročiami pochodovali rímske légie a remeselníci vyrábali nástroje každodennej potreby.
Z hliny vzniká rímske svetlo
Po úvodnej prechádzke prišiel rad na prvú praktickú výzvu – tvorivé dielne. Dostali sme do rúk kus poctivej, chladnej hliny a zadanie znelo jasne: vyrobiť svietnik presne tak, ako to robili starovekí majstri.
Miestami to vyzeralo ako v skutočnej antickej manufaktúre. Zatiaľ čo niekto stavil na overenú jednoduchosť, iní z nás vyrezávali ornamenty a tvarovali misky na olej. Hoci sme mali dlane celé sivé a špinavé, radosť z hotového diela stála za to. Každý z nás si odniesol vlastný originálny kúsok rímskej atmosféry domov na pamiatku.
Hit dňa: Všetci k žarnovu a piecť na plameni!
Ak by sme mali hlasovať o absolútnom víťazovi celého dňa, výsledok by bol jednomyseľný. Zlatý klinec programu sa točil okolo jedla – ale pozor, nič nebolo zadarmo!
Najprv sme si museli múku sami vyrobiť. Predstavte si dva ťažké kamenné kotúče, takzvaný žarnov, do ktorého sypete zrnká obilia a vlastnou silou točíte rukoväťou. Zvuk drviaceho sa zrna a prach stúpajúci z mlynčeka nám dali rýchlo pocítiť, aká namáhavá bola v minulosti každá jedna skyva chleba.
Keď bola múka na svete, zamiešalo sa jednoduché cesto a presunuli sme sa k otvorenému ohňu. Na rozpálenej platni sme priamo na plameňoch piekli placky. Vôňa dymu, praskanie dreva a chrumkavé, dozlatista upečené cesto vytvorili atmosféru, ktorej sa nevyrovná žiadna moderná reštaurácia. Čerstvo upečené placky chutili fantasticky – možno aj preto, že sme si ich od prvého zrnka oddreli sami.
Nečakané zvieracie privítanie
Aby toho nebolo málo, skanzen žil nielen históriou, ale aj veselým džavotom. Areál totiž obývajú domáci zvierací obyvatelia, ktorí sa stali vďačným terčom našich fotoaparátov a hladkajúcich rúk.
Pozorovali sme zvedavé kozy a ovce, ktoré neodmietli žiadne pohladenie, hrdé husi a morky vykračujúce si po dvore, a obrovským prekvapením boli pestrofarebné papagáje, ktoré areálu dodávali až exotický nádych. Pre mnohých z nás to bol dokonalý relax medzi jednotlivými stanovišťami.
Dejepis, ktorý sa oplatí zažiť
Tematický deň „Putovanie v čase“ ukázal celému šiestemu ročníku niečo dôležité: história nie je zaprášený zoznam rokov a bitiek, ale fascinujúci príbeh skutočných ľudí, ich vynaliezavosti a zručnosti.
Veľké ďakujeme patrí vedeniu archeoskanzenu v Cíferi, pánovi starostovi za pútavý výklad a našim učiteľom, ktorí nám takýto skvelý výlet zorganizovali. Ak by takto prakticky vyzerala každá hodina dejepisu, v škole by sme pokojne zostávali aj po zvonení!
Daria Braunová